Náučný štýl

Opakovanie

A.    Aké štýly rozlišujeme?

      Hovorový, publicistický, administratívny, rečnícky, náučný.

B.     Čo je to štýl?

Štýl je výrazový, konfiguračný prostriedok komunikácie.

C.     Kde sa stretávame, resp. kde sa využíva náučný štýl?

      V pracovnej, záujmovej a verejnej oblasti (škola, médiá...)

D.    Kto vstupuje do komunikácie, v ktorej sa uplatňuje náučný štýl? Medzi akými komunikantmi takáto komunikácia prebieha?

Odborník ↔ odborník, odborník ↔ verejnosť, učiteľ ↔ žiak.

E.     Aké funkcie plný náučný štýl?

      Vysvetľovacia, sprostredkovacia, zverejňovacia, prezenčná.

          Náučný štýl je objektívny štýl, štýl verejnej a pracovnej komunikácie. Vo všetkých jeho žánroch využívame výrazové prostriedky spisovného jazyka. Na základe prijímateľov náučného štýlu rozlišujeme:

1.  vedecko-náučný štýl (určený pre vedecko-náučné jazykové prejavy, prijímateľmi sú vedci,   odborníci, študenti vyššieho terciárneho vzdelávania a pod.), cieľom je spracovať, rozšíriť, vysvetliť;
2.  popularizačný štýl (určený pre populárno-náučné jazykové prejavy, prijímateľmi je široká verejnosť, žiaci, čitatelia odborných časopisov a pod.), cieľom je rozšíriť objavené medzi neodbornú verejnosť.

Znaky náučného štýlu sú:

• verejnosť (štýl verejnej vedeckej komunikácie),
• písomnosť, 
• monologickosť (adresát nie je prítomný, okrem referátu a diskusného príspevku), 
• odbornosť, presnosť (texty obsahujú domácu i medzinárodnú terminológiu, odporúča sa 1. os. plurálu – autorský plurál),  
• pojmovosť (pracuje sa s nocionálnymi slovami (pomenúvajú realitu vecne, objektívne).

Literatúra

FINDRA, J.: Štylistika slovenčiny. Martin : Osveta, 2004. ISBN 80-8063-142-5.

CALTÍKOVÁ, M., LAUKOVÁ, Z., POLAKOVIČOVÁ, A., ŠTARKOVÁ, Ľ.: Slovenský jazyk 3. Bratislava : Orbis, 2009. ISBN 978-80-8120-017-5.