Nadvetná (textová) syntax
Nadvetná (textová) syntax skúma skladbu celého textu. Text je súvislý jazykový prejav, ktorý sa skladá zo zámerne usporiadaných viet a vyjadruje uzavretý myšlienkový obsah (téma). Text ovplyvňuje aj jeho komunikatívna funkcia.
Text nie je súčtom viet, ktoré sa v ňom nachádzajú. Súvislosť existuje nielen medzi vetami, ale aj medzi jednotlivými obsahovými časťami (motívmi témy). Obsahové časti textu sú usporiadané v istom poriadku, radenie obsahových zložiek za sebou nazývame architektonika textu. Jazykové a obsahové časti textu sa spájajú prostredníctvom slohového postupu.
Predmet skúmania nadvetnej syntaxe
- nadväznosť textu (konexia)
- slovosled
- modifikácia vetnej stavby
- nadvetná kompozícia textu
b) odstupňovanie textu
Nadväznosť textu a prostriedky nadväznosti textu
Text je cieľavedomé usporiadanie textových jednotiek. Autor ukladá vety (výpovede) tak, aby bol jeho text súdržný, aby jednotlivé obsahové časti na seba nadväzovali (konexia - nadväznosť, súdržnosť textu).
Prostriedky, ktoré vytvárajú medzi vetami nadväzovací vzťah, sa nazývajú spájacie prvky medzi vetami (konektory). Súdržnosť textu dosiahneme o. i. opakovaním výrazov alebo častí textu (napr. opakovacie figúry v poézii: anafora, epifora, refrén), nevyjadrením podmetu, ak je nám známy z kontextu, použitím zámen (ten, tí istí) ap. Pri štylizovaní si musíme spájacie prostriedky uvedomovať a efektívne nimi narábať. Pri stavbe textu pôsobia smerom dozadu (retrospektívne) alebo menej často smerom dopredu (perspektívne).
Druhy konektorov
a) jazykové prostriedky (napr. zámená, synonymá, antonymá, opakovanie syntaktickej konštrukcie)
b) obsahové prostriedky (fázy rozprávania, opakovanie motívu...)
c) mimojazykové prostriedky (pri hovorenom texte aj mimika a gestikulácia, odkaz na predchádzajúcu komunikačnú situáciu...)
d) retrospektívne konektory
e) perspektívne konetkory
f) mimotextové nadväzovanie
Slovosled
Na výstavbe textu sa veľkou mierou podieľa slovosled. Slová (vetné členy) majú určenú svoju pozíciu vo vete. Nadradený vetný člen podmet so svojimi rozvíjacími vetnými členmi (napr. nezhodným prívlastkom) je zvyčajne na začiatku vety.
Chlapec od susedov doniesol hrušky.
Pri slovoslede nehovoríme o vete v čase myšlienkového utvárania informácie, ale o vete realizovanej v reči - o výpovedi. Jej jadro predstavuje ucelenú jazykovú informáciu. Niektoré slová vo funkcii vetných členov sa nachádzajú v jadre vety, iné v jej periférnej časti. Tým, že jedna časť vety je známa napr. z predchádzajúceho kontextu, z mimojazykovej situácie (východisko výpovede) a druhá časť prináša nové, neznáme informácie, fakty, údaje (jadro informácie), text sa stáva zovretejším.
Poradie slov v slovenčine ovplyvňuje:
a) aktuálne členenie vety ( poradie východiska a jadra výpovede),
b) gramatický činiteľ (napr. pozícia vetných členov v postupne rozvíjajúcom sa prívlastku: náš nový čierny pes, mesto nezhodného prívlastku: chlapec od susedov),
c) fonetický činiteľ, zvuková podoba slov (poradie krátkych foriem zámen v d a A ma, mu, ťa, ho... vo vete).
Literatúra
CALTÍKOVÁ, M., LAUKOVÁ, Z., POLAKOVIČOVÁ, A., ŠTARKOVÁ, Ľ.: Slovenský jazyk pre 2. ročník stredných škôl. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2007. ISBN 978-80-7158-815-3.
