Polovetné konštrukcie

Polovetná syntax, polovetná konštrukcia /PK/

Polovetná syntax je subdisciplína skladby, ktorá skúma polovetné konštrukcie.  V jednoduchej vete sa k základnej predikácii často druží ešte ďalšia predikácia. Tá však nemá formu vety s určitým slovným tvarom v predikáte. Predmetom v druhotnej predikácii je nejaké substantívum, ktoré patrí do štruktúry vety ako jej vetný člen. Druhotná predikácia nemôže stáť samostatne, pretože nemá prísudok vyjadrený verbom finitom (sloveso v určitom tvare). Tieto konštrukcie nepresahujú rámec jednoduchej vety. Toto zapájanie sa robí z výrazovej úspornosti, nová informácia sa podá na menšom priestore. Polopredikatívna konštrukcia vyjadruje v rámci jednoduchej vety nesamostatnú predikáciu, zapojenú do základnej vety ako jej vetný člen. 
Polovetné (polopredikatívne) konštrukcie tvoria prechod vetným členom a vetou, vyjadrujú sprievodný dej, ktorý sa uskutočňuje popri hlavnom deji. PK funguje ako vetný člen, teda nemôže stáť samostatne, ale len spolu s hlavným prisudzovaním vo vete.

Pred PK čiarku nepíšeme, ak sú nerozvité. Ak sú však rozvité, pred prechodníkom musíme písať čiarku. PK môže byť:

       1. doplnková,

       2. prístavková,

       3. prívlastková,

       4. príslovková,

       5. podmetová.

Doplnková PK

Je najzreteľnejšia PK. Je to ekonomické zriadenia jazyka, kde namiesto priraďovacieho súvetia stojí kratšia veta s doplnkom. Doplnok je druhotný prísudok, ktorý sa priraďuje k primárnemu prísudku alebo k vetnému základu. Vyjadruje sa ním predovšetkým stav podmetu alebo predmetu počas deja alebo pri jeho skončení.

                                                                                                           

Doplnok môže byť:

•  podmetový (subjektový), 
  Hanka spala, obrátená k stene.
 

 

• alebo predmetový (objektový). 
  Petra videla Zuzanu spať obrátenú k stene.

          

Cvičenie 1  Zo základovej a zložkovej vety vytvorte zhusťovaním doplnkovú PK.

Základová veta: Adam sedel na stoličke.   Zložková veta: Adam hľadel do prázdna.

DPK: Adam sedel na stoličke, hľadiac do prázdna.

Základová veta: Stará mať videla Ondreja. Zložková veta: Ondrej bol zohnutý nad Katrenou.

DPK:

Prístavková PK

            Prístavok sa považuje za druh substantívneho prívlastku. Je to voľne pripojený prívlastok vyjadrený zhodným substantívom.  Je to menný stotožňovací polopredikát, voľne zapojený do vety prostredníctvom mena v hociktorom vetnom člene, ku ktorému sa primkýna a s ktorým sa aj zhoduje.
Ľudovít Štúr, kodifikátor spisovnej slovenčiny, pôsobil v Mode.

Môžeme z neho vytvoriť podraďovacie súvetie.

Ľudovít Štúr, ktorý bol kodifikátorom spisovne slovenčiny, pôsobil v Modre.

Na rozdiel od doplnku stojí prístavok vždy pri opornom člene, a to za ním. Graficky sa nesplývavé spojenie prístavku naznačuje čiarkami, pomlčkami, zátvorkami, spojovníkom alebo dvojbodkou.

Cvičenie 2 Zo súvetí vytvorte prístavkové PK.

Janko Kráľ, ktorý bol romantickým básnikom, patrí medzi významné osobnosti našej literatúry.

PK: Janko Kráľ, romantický básnik, patrí medzi významné osobnosti našej literatúry.

Roháčka bola biela koza, ktorej sa každý rok narodilo jedno alebo dve mláďatá.

PK:

Prívlastková PK

             Od vetných členov sa najslabšie odlišuje polovetný prívlastok. Je to zhodný postponovaný (stojí za) prívlastok, ktorý je voľne pripojený k substantívu v platnosti hociktorého vetného člena.  

Prostriedky na vyjadrenie prívlastkovej PK:

• príčastie činné alebo trpné (-vší, -ný, -ený, -tý),
  Dom, postavaný na piesku, sa ľahko zrúti.
  Ozval sa Žaro, nežný a krehký chlapec.

• alebo dejové adjektívum (prídavné meno).        
  Daroval jej prstienok, zdobený drahými kameňmi.                                             

                                                         

Ak sa polovetná konštrukcia nachádza v strede konštrukcie, oddeľujeme ju aj sprava aj zľava čiarkou. Postponovaný prívlastok sa však neoddeľuje čiarkou vtedy, ak by veta bez neho nemala význam.

Príslovková PK 

            Je konštrukcia, ktorou sa bližšie rozvíja nadradené sloveso a je synonymná s príslovkovou vedľajšou vetou. Môže vyjadriť časové súvislosti (predčasný dej) alebo príčinné,spôsobové a účelové okolnosti slovesa v prísudku. Stvárňuje sa prechodníkom alebo neurčitkom. Čiarkami sa oddeľujú bohato rozvité príslovkové konštrukcie, holé prechodníky sa čiarkami neoddeľujú:

Kráčala pred nami, úpenlivo prosiac o milosť.

Kráčala pred nami prosiac.

Príslovková konštrukcia a doplnok sa často zamieňajú, ale príslovkovú konštrukciu možno preformulovať na vedľajšiu vetu, pri doplnku to nie je možno:

 

Cvičenie 3 Vyhľadajte príslovkové polovetné konštrukcie a pretransformujte ich na príslovkové vedľajšie vety. 

PPK: Čítajúc tieto riadky, nemohol som vyjsť z údivu.

PVV: Keď som čítal tieto riadky, nemohol som vyjsť z údivu.

Najväčším požiarom, hodnotiac podľa finančnej škody, bol požiar v objekte drevovýroby. Tvrdiac toto, vo voľbách nemôžeme uspieť. Nevidiac jediné svetlo v čiernom tuneli, často som myslievala na smrť. Končiac popoludňajšiu zmenu, zastavil som sa na jedno pivo.
 

Cvičenie 4 Vyhľadajte vo vetách doplnky a určte:

1. akým slovným druhom je vyjadrený,

2. či je predmetový alebo podmetový,

3. či je holý alebo rozvitý (a ktorým vetným členom je rozvitý).

Nemali sme odvahu povedať jej to prví.
prví: doplnok, vyjadrený číslovkou, podmetový, holý
Sedel na lavičke, hľadiac von oknom. Videl som záhradníka, skláňajúceho sa nad ružami pri fontáne. Sestra spala obrátená k stene. Vyliezla som z kúpeľne rozhorčená. Po hodine dobehol posledný pretekár ťažko dýchajúc.

Literatúra
MOŠKO, G.: Príručka vetného rozboru. Prešov : Náuka, 2006. ISBN 80-89038-39-5.

OLOŠTIAK, M. - OLOŠTIAKOVÁ, L.: Slovenský jazyk /krok za krokom k maturite/. Bratislava : Fragment, 2007. ISBN 978-81-8089-066-7.