- Ovca, koza, mačka môže byť kotná, sviňa zasa prasná, krava teľná a kobyla žrebná. Z toho vychodí, že ovca nemôže byť teľná či prasná, ani kobyla kotná. Krava nemôže byť ťarchavá, ako to tvrdila istá spisovateľka, keď pohŕdavo odmietala spojenie ťarchavá žena a ťarchavosť prisudzovala iba krave. Kobyla, čo sa má ožrebiť, je teda žrebná. Nepriliehavé pomenúvanie stavu, v ktorom sa očakáva príchod nového jedinca na svet, je prejavom nedostačujúcej informovanosti o základnej slovnej zásobe slovenčiny. (1)
- Podľa označení autorov záverečných prác vyšších stupňov štúdia – doktorand / doktorandka, rigorozant / rigorozantka, diplomant / diplomantka môžeme analogicky utvoriť podoby bakalarant / bakalarantka.(2)
- Medzi dvojčatami rozoznávame dva typy: tie, ktoré sú rovnakého pohlavia a výrazne sa navzájom podobajú tak telesnými, ako i duševnými vlastnosťami, a tie, ktoré nemusia byť rovnakého pohlavia a nepodobajú sa ani telesnými, ani duševnými vlastnosťami. Prvý typ sa v medicínskej literatúre označuje výrazom jednovajíčkové dvojčatá, pri druhom ide o dvojvajíčkové dvojčatá. V bežnej reči sa však takéto dvojčatá označujú ako jednovaječné či dvojvaječné. Možno tieto dvojice výrazov pokladať za synonymné? Ženská alebo samičia zárodočná pohlavná bunka, z ktorej sa vyvinie budúci jedinec a ktorá je voľným okom nepozorovateľná, sa v biológii nazýva vajíčko, nie vajce. Aj orgán, ktorým prechádzajú vajíčka, sa v zhode s tým volá vajíčkovod, nie vajcovod. Dvojčatá, ktoré vznikli rozdelením jedného oplodneného vajíčka, sa teda nazývajú jednovajíčkové a tie, ktoré vznikli oplodnením dvoch vajíčok, sú dvojvajíčkové dvojčatá. (3)
Literatúra
(1) MASÁR, I.: Môže byť kobyla kotná? In: Kultúra slova, roč. 43, 2009, č. 5.
(2) KRŠKO, J.: Ako pomenovať študentov píšucich bakalársku prácu. In: Kultúra slova, roč. 43, 2009, č. 4.
(3) DUCHKOVÁ, S.: Jednovajíčkové dvojčatá. In: Kultúra slova, roč. 43, 2009, č. 3.
(3) DUCHKOVÁ, S.: Jednovajíčkové dvojčatá. In: Kultúra slova, roč. 43, 2009, č. 3.
